Hlavná navigácia
Navigácia

Prevetrávané fasády z pohľadu tepelnej izolácie

V posledných rokoch sa aj u nás stretávame s celým radom objektov opatrených vetranou fasádou. Pokiaľ sa rozhodneme pre tento typ konštukcie, je dobré mať na pamäti všetky klady a zápory, ktoré vetraná fasáda prináša.

Úvod do systémov
Tieto systémy majú buď samostatnú predvesenú časť na nosnom rošte fasády, ktorý je mechanicky prikotvený pomocou kotiev k hlavnej nosnej konštrukcii, alebo samonosnú predvesenú časť, najčastejšie z pohľadových tehál či panelových blokov.

Na nosnej konštrukcii je aplikovaná tepelná izolácia z dôvodu požiadaviek na dodatočné zateplenie v súlade so súčasnou normou ČSN 73 0540, ku ktorej sa vzťahujú aj predpisy zakotvené v zákone 177/2006 Zb. z 29. marca 2006.

Podľa normy je pre vonkajšiu ľahkú stenu odporúčaná hodnota súčiniteľa prestupu tepla UN ≤ 0,20 W.m-2.K-1 a pre vonkajšiu ťažkú stenu UN ≤ 0,25 W.m-2.K-1, podľa ktorej ľahko vypočítame ideálnu hrúbku tepelnej izolácie .

Konštrukcia sa vždy posudzuje pre všetky vrstvy ako celok (pri vetraných konštrukciách až k vetranej medzere as uvažovaným vplyvom tepelných mostov kvôli kotveniu), aj keď v prípade, že navrhneme dostatočnú hrúbku tepelnej izolácie, bude konštrukcia podľa tepelno-technických požiadaviek väčšinou vyhovovať.

           

          

Klady
Klesajúci difúzny odpor smerom do exteriéru

Trvalá ochrana interiéru pred prehrievaním

Možnosť ľubovoľnej hrúbky tepelnej izolácie

Zaistenie stáleho vysušovania tepelnej izolácie

Možnosť suchej celoročnej montáže

Zápory
Nutnosť zaistiť trvalé a funkčné vetranie fasády

Možnosť čiastočného navlhnutia izolácie

Vyššie náklady na realizáciu ako pri kontaktných fasádách

Ako ovplyvňujú prevetrávané fasády tepelnú izoláciu?
Je nutné si uvedomiť aj to, ako vetraná fasáda funguje a klásť si otázky, ako sa tepelná izolácia v konštrukcii správa, čo na ňu pôsobí, ako sa menia jej parametre vplyvom pôsobenia všetkých ovplyvňujúcich faktorov a podobne. Na tieto otázky sa všeobecne odpovedať nedá, vždy je nutné každý prípad individuálne posúdiť. Systém prevetrávaných fasád je systém založený práve na prevetrávaní vzduchovej medzery medzi tepelnou izoláciou a vlastnou fasádou.

Aby systém správne fungoval, musí vzduch v medzere prúdiť. Ten sa ohrieva od vonkajšej fasády (v zime aj vplyvom tepelných strát z interiéru), stúpa nahor a tým dochádza k prúdeniu priemernou rýchlosťou 0,5-1,0 m.s-1. Vďaka takej rýchlosti potom spravidla dochádza k laminárnemu prúdeniu, pričom k turbulenciám dochádza len výnimočne v niekoľkých miestach vplyvom ďalších faktorov (výška a tvar budovy, druh a typ roštu, riešenie privádzacích a odvádzacích otvorov atď.).

Vplyv prúdenia na tepelnú izoláciu
Teplý vzduch má jednu dobrú vlastnosť, absorbuje do seba výrazne vyššie množstvo vlhkosti ako vzduch studený. Obrátený efekt určite poznáme. Napríklad keď teplota vzduchu v miestnosti klesne pod určitú kritickú hranicu (rosný bod), relatívna vlhkosť vzduchu sa začne blížiť 100%. Vďaka tomu sa povrchová kondenzácia (kvapky) objaví na vnútornom povrchu tých konštrukcií, ktorých vnútorná povrchová teplota bude nižšia ako teplota rosného bodu vnútorného vzduchu.

Nás ale naopak zaujíma stav, kedy je teplý vzduch schopný naopak túto vlhkosť do seba absorbovať. Zaujíma nás to hlavne v prípade, keď nie je tepelná izolácia suchá (v lete sa skoro ráno vyzráža na povrchu kvapky rosy alebo dôjde k zafúkaniu vody vetrom do medzipriestoru atď.) a vďaka následnej vlhkosti sú počas tejto doby jej tepelnoizolačné vlastnosti horšie, než sa uvažovalo (súčiniteľ tepelnej vodivosti λ má potom výrazne vyššie hodnoty, z deklarovanej hodnoty súčiniteľa tepelnej vodivosti λD=0,035 W.m-2.K-1 tak môže byť hodnota až o 40 % horšia).

Avšak vďaka prevetrávaniu sa tepelná izolácia pomerne rýchlo vysuší a je opäť dokonale tepelne izolačným materiálom. Navyše prúdiaci vzduch odoberá vlhkosť aj z minerálnej tepelnej izolácie, ktorá sa do nej difunduje z interiéru cez vlastnú nosnú konštrukciu (najviac v zimnom období, ale teoreticky sa to deje prakticky kedykoľvek, keď je teplota exteriéru nižšia ako interiéru), čím prispieva k zdravému vlhkostnému režimu celej konštrukcie. Avšak aby sme si boli istí, že je konštrukcia správne navrhnutá, treba ju vždy overiť aj výpočtom.